Súťaž- Kamarátka smrť
Ahojte. Som Katka .Mám 15 rokov a chodím do 9.ročníka základnej školy.Mám jednu mladšiu sestru . Moji rodičia sú rozvedení a každý druhý víkend chodím k otcovi.Budem veľmi rada ak si prečítate môj príbeh.
Dnes ráno ma nezobudil naťahovací budík ale mobil. Skôr, jeho zvonenie . Bolo čudné, že mi niekto volal o pol šiestej ráno. Pozrela som sa na display . Volala mi Nelina mama – mama mojej najlepšej kamarátky.
„Čo sa deje?“ zamrmlala som si potichu
Zdvihla som mobil a počula som, že Nelina mama plače.
„Dobré ráno teta. Potrebujete niečo?“ slušne som sa spýtala
„Katuška“ povedala plačlivo „dnes o druhej ráno Nelka zomrela.“
Mobil mi spadol z ruky pretože to bol pre mňa obrovský šok. Mala som chuť začať veľmi plakať a to som aj urobila. Pomaly som zdvihla mobil , Nelina mama ešte nezložila.
„To..To určite ... To určite nie!“
„Katka , je to hrozné , ale , žiaľ , je to pravda..“
„Č,č,čo sa stalo?“
„Keď išli s otcom na aute pre našu babičku ,“ povedala nervózne „nejaký opilec vrazil do nášho auta . Do strany kde Nela sedela“
„No a , prečo ju lekári nezachránili ?! Hádam nešli pre babičku o druhej.“ Začala som kričať.
Nelina mama , Agáta, zložila.
Vtom prišla do mojej izby mama.
„Katka , čo vrieskaš , my ešte spíme!“ napomenula ma.
„Mami!“ objala som ju s plačom „Nela je mŕtva“
„Čože?!“ povedala nechápavo
Sadla som si na stoličku. „Včera , vrazilo do Nely auto.“ Plakala som.
„A , odkiaľ to vieš? Možno , veď , možno to nieje pravda!“
„Je, viem to od Nelinej mami.“
„Poď“vzala ma do kuchyne. Urobila čaj a sadla si oproti mne. Veľmi som plakala.
„Len plač , Katka , Len plač“ povedala chápavo „ Aj mňa sa to dotklo. Veď , Nela bola tvoja ..“
„..najlepšia kamarátka..“ dokončila som.
Mám tú najlepšiu mamu. Vždy ma pochopí a vie sa vžiť do mojej situácie. A presne taká bola aj Nela. Vedela ma pochopiť, utešiť , prípadne dať radu. Prečo práve ona?! Ona bola taká láskavá , milá. Od nej by sa malo veľa ľudí čo učiť.
„Juj“ vyhŕkla mama „už je šesť hodín Katka! Choď sa obliecť. No , šup,šup!
Prišla som do svojej izby. Na stolíku som mala položenú fotku. Bola tam Nela, a ja.
„Nikdy na teba nezabudnem“ zašepkala som.
Obliekla som si čierne tričko s legínami . To čierne tričko zámerne. Zomrela mi najlepšia kamarátka , nebudem oblečená v dúhových farbách, aspoň trošku dôstojnosti. Prišla som do kuchyne , kde ma čakali dve hrianky s kakaom.
„Prepáč mami , ale dnes nebudem jesť.“ Povedala som.
„No , ako chceš , drahá.“
„Čo ti je ségra?“ ozvala sa moja mladšia sestra.
Skoro som sa znovu rozplakala ale mama ma objala a zamrmlala mi do ucha:
„Choď do školy, ja jej to vysvetlím“
Obliekla som si sveter a šla do školy. Bývam v dedinke a školu máme kúsok od domu , takže chodím vždy pešo. V ruke som držala malú sviečočku s Nelinou fotkou. Keď som šla po chodníku ktorý je pred školou , niekto do mňa buchol s hlasným:
„Nazdar , Kaťa! Ako?“
Dlho som nerozmýšľala a zistila som , že je to Belinda. Najmenšie a najpojašenejšie dievča z celého ročníka , ba aj z celej školy.
„Načo držíš tú sviečku v ruke? Stalo sa niečo?“ povedala zhrozene.
Hodila som sa jej okolo krku a začala som plakať. Belinda si bola s Nelou taktiež blízka , takže som sa jej to snažila povedať čo najjemnejšie.
„Bela , vieš , včera nás opustila Nela“
Bela stála na jedno mieste a nedokázala sa pohnúť. Bol to pre ňu taktiež obrovský šok.
„Išla autom“ vysvetľovala som „ a niekto vrazil do jej strany“
Jedna slzička sa spustila po Belinom líčku, ďalšia slza , ďalšia a ďalšia. Belindu som ešte nikdy nevidela plakať. Na môj podiv bola ticho a iba plakala. Ocitli sme sa pred školou. Vošla som do vnútra ako prvá. Na nástenku som nalepila Nelinu fotku a pod ňu som zapálila sviečku. Šli sme do šatne. Nechcela som nikomu nič hovoriť.Nemala som na to silu. Keď som išla do triedy , videla som Agátu (Nelinu mamu) ako ide do riaditeľne . Prišla som k nej , objala ju a povedala : „úprimnú sústrasť“ . Agáta už mala tak-či tak slzy v očiach takže to nebola moja vina , že plače. Aj ona ma objala a povedala:
„My , sme mali Nelku radi a my , na ňu nikdy nezabudneme.“
Sklonila som hlavu a utekala do triedy. Pripravila som sa na Biológiu a vtom zazvonilo. Miesto vedľa mňa bolo prázdne. Cítila som samotu , smútok, ale aj hnev. Hnev, na toho nezodpovedného opilca kôli ktorému Nelka zomrela. Do triedy prišla učiteľka. Naša triedna , ktorá nás učí Biológiu. Sedím oproti katedre takže vidím na učiteľku najlepšie. Sadla si a videla som že je taktiež smutná. Vtom zašumel rozhlas . Hlásila riaditeľka:
Dňa 19.3. nás opustila Nela Králiková z 9.ročníka. Zomrela tragickou smrťou. Všetkým blízkym , spolužiakom , priateľom „úprimnú sústrasť“. Jej pohreb sa koná dňa : 21.3. o 15:30 hodine.
Učiteľka začala rozprávať štýlom : Nelka nám bude chýbať , ale navždy zostane v našich srdiečkach ... a podobne.
Urobila pre mňa , jedno pekné gesto a to také ,že zavolala Belindu aby si ku mne sadla. Aj Bela bola rada. Cez prestávky som iba sedela a rozprávala som sa s Belou, no stále som myslela na Nelu. Toto bola pre mňa taká guľka ktorá mi vpálila priamo do srdca. Bude mi chýbať.
O 2mesiace neskôr
Šla som zo školy s Belou. Už bola tma pretože sme mali volejbalový krúžok ktorý končí neskoro.
„No ,Čauko , Katka“ rozlúčila sa Bela.
„Ahoj“ odzdravila som „ zajtra sa vidíme v škole.
„Jasné!“
Na Nelu som ešte občas myslela, ale už som sa s tým zmierila. Išla som našou tmavou ulicou v ktorej je náš dom. Mala som taký čudný pocit. Akoby ma niekto prenasledoval. Tento pocit som mávala častejšie . Odvtedy , čo chodím na volejbalový krúžok, necelé 2 mesiace. Žeby , to malo niečo spoločné s Nelou? Určite nie. Vtom sa predo mnou objavila hmla. Bola naozaj hustá, až tak, že som nevidela ani na krok.
„Ćo sa deje?“ zamrmlala som si pre seba „U nás nikdy nebývala hmla , a už vôbec nie takáto!“
Niečo sa ma zo zadu dotklo. Skoro som vyskočila z kože!
„Katka“ započula som dievčenský hlas.
Otočila som sa. Za mnou stála....
„NELA!“ vykríkla som a utiekla domov.
Otvorila som dvere ,sadla si na lavičku v hale ,vyzula si topánky a vyzliekla bundu.
„Paničke sa nikdy neuráči prísť na čas“ povedala mama uštipačne.
„Aj tebe pekný večer“ vrátila som jej.
Osprchovala som sa , obliekla do pižama , zapla som si telku v izbe a sadla na kreslo. No stále mi vŕtalo v hlave , ako to , že som videla Nelu? Vyzerala naozaj realisticky.
„Určite mi už šibe!“ pousmiala som sa a ľahla som si na postel. Pri pozeraní telky som zaspala . Zobudila som sa na to , že som mala pocit , že pri mne niekto stojí. Otočila som sa , ona tam bola! Bola tam Nela a vyzerala živá a zdravá.
„Pšššššššššššt!“ upozornila ma „tvoji rodičia už spia!“
„Môj Bože!Nela , ako to , že si tu?!“
„Ja ti to vysvetlím“
Toto nebola normálna noc. Bola z časti čudná, ale bola aj krásna. Mohla som byť s Nelou. Vysvetlila mi to .
Keďže sa ešte veľa ľudí nezmierilo s jej smrťou, ešte nemôže ísť do neba. A ako to že ju vidím? Povedala mi , že to znamená , že som jej pravá priateľka. Myslela som si, že tým pádom , ju bude vidieť aj Bela. Môžem ju ale vidieť len ja.
Odrazu sa všetko zmenilo. Užívala som si s ňou zakiaľ sa dalo.
Začala som mať vážne zdravotné problémy.Ale kôli tomu čo som sa dozvedela , zrútila som sa .
Lekári zistili , že mám leukémiu. Nela ma stále povzbudzovala , aj mama , sestra,otec, všetci. No oni nevedeli ako sa cítim! Jeden večer som ležala na posteli v izbe.Prišla ku mne Nela. Plakala.
„Musím ti to povedať. Už to nevydržím.“povedala zúfalo.
„Čo?!“ spýtala som sa prekvapene.
„Už o chvíľu príde tvoj čas , už o týždeň“
„Čože?“ nerozumela som
„O týždeň ...zomrieš“
„Jasné a ty vstaneš z mŕtvych“ najprv som to nebrala vážne , no potom , keď som videla že Nela stále plače, uverila som jej.
„To nie!“ nariekala som.
„Ber to z tej lepšej stránky“povedala „môžeme byť spolu!“
„To myslíš vážne?“ kričala som „ Choď preč!“
Nela odišla. Keď som sa zobudila , uvedomila som si , že by som sa mala Nele ospravedlniť. Ona neurobila predsa nič zlé. Lenže Nela už tu nebola. Už bola v nebi . Bola som nešťastná. Už len 6.dní môjho života. Počas týždňa som deň , čo deň slabla .
„Ale , ja chcem žiť!“ kričala som.
Prišlo k môjmu osudnému dňu. O pol noci som si napustila vaňu. Bolo to moje obľúbené miesto. A ak už mám zomrieť tak nech je to podľa mojich predstáv. Bolo 5minút do dvanástej , kedy som mala zomrieť. Nohy mi tŕpli , nemohla som sa pohnúť.
„Už len 1 minúta“ zašepkala som bezmocne.
„Ale ja nechcem zomrieť“ hovorila som stále „Nie!“
Neviem , či som mala halucinácie , ale videla som pred sebou dvoch ľudí – škaredú ženu ktorá mala veľa zranení , bola vychudnutá , bez života a pekného muža. Myslím že to bola smrť a život. Preťahovali sa. Keď už prichádzalo k finále stratila som vedomie a hlava mi upadla do vody vo vani.
Odrazu som sa ocitla pred zrkadlom v bielych šatách a v ruke som držala sviečku. Vedľa mňa stála tá žena – smrť a hladkala ma po ramene.
„Takže , som naozaj mŕtva?“spýtala som sa
Smrť mala odseknutý jazyk takže nemohla rozprávať a iba prikývla hlavou.
„Nie!“ vzala som sviečku a upálila som smrť.
Otvorila som oči. Bola som vo vani . Predo mnou stál život a smrť bola zranená , opretá o roh dverí. Bola tam aj Nela . Pozrela som na hodinky 00:10 . Ja som živá. Ja som nezomrela.
„Ďakujem“ povedala som životu so slzami šťastia.
„Ži!“povedali obojhlasne s Nelou.
Odvtedy si vážim svoj život , ako nikdy predtým. A dám vám malú radu – Nikdy sa nevzdávajte! Niekedy vám to môže zachrániť život!
KAJA
Komentáre
Prehľad komentárov
Compression est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang par de vos arteres a la prendre facilement de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-prix-vidal/
High Blood Power - National Nerve
(AVattoxDorma, 28. 9. 2018 14:16)
Poids est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque temps votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-pas-cher-en-belgique/
What is a normal blood distress
(Aoptixepsype, 11. 7. 2018 2:59)
Compression est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre coeur bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la reste de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-pas-cher-en-belgique/
:)
(ester, 17. 4. 2015 16:05)Super len na začiatku som si myslela že to píše nejaká z 9.ročníka ktorej umrela tá spolužiačka čo vypadla z okna. Môj spolužiak to videl na vlastné oči! Je to aj trochu smutné :(.
super pribeh
(Lila, 12. 4. 2015 15:53)super pribeh,super pribeh,super pribeh,super pribeh,super pribeh,super pribeh,super pribeh
Momentous Blood Press - Hypertension
(AVattoxDorma, 12. 10. 2018 23:18)